|
Väčšina európskych ekonomík je v
recesii, alebo blízko nej, od začiatku roka 2012. Ukazovatele
nezamestnanosti dosahujú rekordné hodnoty. Medzitým zúri debata
o škodlivých účinkoch "úsporných" opatrení. Mnohí predsedovia
vlád, ministri financií a úradníci Európskej únie vyhlásili, že
úsporné opatrenia zašlo príliš ďaleko a bránia oživeniu ekonomík.
Keynesiánski ekonómovia ako Paul Krugman vidia toto ako nenapadnuteľný dôkaz, že prijaté stimulačné politiky po začatí
finančnej krízy v rokoch 2008-09, nikdy nemali byť zvrátené a
nahradené úspornými opatreniami, bez ohľadu na to, že majú za
následok explóziu verejného dlhu.
Podľa Keynesiáncov, keď sú voľné zdroje nevyužité zo strany
súkromného sektora, vlády by im mali dať prácu. Mali by sa prestať starať o rozpočtový deficit a začať opäť míňať.
Vzhľadom k tomu, že Keynesiánci a zvyšok profesionálnych
ekonómov vidia prepady ako neočakávané a katastrofálne udalosti,
ktorým treba zabrániť, ekonómovia rakúskej školy ich vysvetľujú
ako nevyhnutný dôsledok skoršieho neudržateľného boomu
vyvolaného nadmerným rastom úverovej a intervenčných vládnych
politík.
Pre Rakúšanov je recesia vlastne liek ako sa zbaviť
deformácií, ktoré sa nahromadili počas boomu. Neproduktívnym
využívaním plytvané zdroje musia byť uvoľnené a premiestnené do
odvetví, kde je reálny a udržateľný dopyt. Bohužiaľ, toto trvá
dlho a niektoré zdroje budú musieť zostať voľné, kým
podnikatelia nájdu najlepší spôsob, ako ich používať. To znamená
dočasne vyššiu mieru nezamestnanosti, závody využívané na
polovičnú kapacitu alebo uzavreté až do doby prestavania a
finančné zdroje nechané v krátkodobých aktívach namiesto
investovania do dlhodobých projektov.
Vlády by sa nemali snažiť zabrániť tomuto procesu
prerozdeľovania. Keynesiánske stimulačné programy a sanácie
jednoducho predlžujú neudržateľné ekonomické procesy boomu a
oddiaľuje oživenie. Taktiež vytvárajú atmosféru neistoty v
súvislosti s dlhovou záťažením a daňami, odrádzajú súkromné investície.
Stručne povedané, na rozdiel od Keynesiáncov, ktorí veria, že by
vláda mala zasiahnuť a utrácať viac v čase krízy, Rakúšania
obhajujú stiahnutie vlády a znižovanie výdavkov a daní.
Vzhľadom k tomuto teoretické východiská, ako by sme mali
pozerať na situáciu v Európe ? Je šetrenie zodpovedné za krízu,
ako tomu veria Keynesiánci ? Alebo je to súčasť nevyhnutného
ozdravovania, ako si to myslia Rakúšania ? Ako uvidíme, tieto
alternatívy nezachycujú presne to, čo sa deje v Európe kvôli
dvojznačnémz významu slov "úsporné opatrenia".
Význam úsporných opatrení
Diskusia o úsporných opatreniach v Európe sa zameriava
výhradne na deficity štátnych rozpočtov a verejný dlh ako
percento HDP. Maastrichtská zmluva požaduje, aby krajiny, ktoré
pristúpili k Európskej únii, nemali rozpočtové deficity
presahujúce 3 percentá HDP a dlh vyšší ako 60 percent. Sú tiež
akýmisi "bránkovými tyčami" pre členské krajiny. Väčšina z nich
(s výnimkou Nemecka, z pomedzi väčších krajín) nespĺňajú tieto
kritériá. Jedným z aspektov súčasnej diskusie je, či by niektoré
krajiny mali získať dodatočný čas na splnenie týchto cieľov, ako
sa Francúzsku práve darí.
Vo všetkých týchto diskusiách, jediné čísla prezentované ako
dôkaz, že úsporné opatrenia boli implementované, pozostávajú zo
štatistiky uvádzajúcej, že deficity išli dole. Skutočne išli,
ako ukazujú posledné údaje Eurostatu (obr. 1). [1] Priemerná
výška deficitu v pomere k HDP v krajinách EÚ v roku 2012 je
oveľa nižšia (4 percentá), ako tomu bolo v roku 2009 (6,9
percenta ).
Obrázok 1 : Deficit verejnej správy ako percento HDP
-
Zdroj : Eurostat, vládne deficity / prebytky, dlh a
súvisiace údaje
Malo by byť zrejmé, že neexistuje žiadny priamy vzťah medzi
znížením veľkosti deficitu a znížením veľkosti vlády. To druhé
je kľúčovým faktorom k posúdeniu, ak chceme porovnať
keynesiánske a rakúske riešenie krízy. Rozpočtový deficit je
možné znížiť buď znížením výdavkov alebo zvýšením príjmov.
Taktiež môže byť znížený tak, že výdavky sa znížia o veľa, ale
dane sa znížia len trocha. Deficit môže byť znížený aj rastúcimi
výdavky, ak príjmy vzrastú ešte rýchlejšie.
V praxi teda môžu "úsporné opatrenia" zahŕňať všetky druhy
situácií, s odlišnými ekonomickými vplyvmi. Tento termín sa môže
použiť ako k rastu, tak aj k zníženiu veľkosti vlády. Zdá sa, že
v tejto diskusii je všeobecne považované za samozrejmosť, že
úsporné opatrenia prijaté v Európe znamenajú drastické škrty vo
výdavkoch spolu s niektorými zvýšovaniami daní a čistý vplyv má
zoštíhľovanie vlády. Ale je to naozaj tak ?
Vlády sa neustále zväčšujú
Ako ukazuje obr 2, v priebehu posledných troch rokov došlo v
Únii ako celku len k miernemu poklesu o 1,7 percentuálneho bodu
vo vládnych výdavkoch v pomere k HDP. Navyše je tento podiel
ešte o 4 percentá vyššií v roku 2012 ako pred tým, než začala
kríza, 49,4 percent v porovnaní s 45,6 percenta v roku 2007. Z
pomedzi hlavných krajín zahrnutých do tejto položky, len v
Poľsku sa výdavky vrátili tam kde boli v roku 2007.
Obrázok 2 : Celkové vládne výdavky ako percento HDP
-
Zdroj : Eurostat, vládne príjmy, výdavky a hlavné
agregáty.
Avšak, nie je dôvod sa pýtať,či tieto čísla boli skreslené
obdobiami negatívneho ekonomického rastu, ktoré zasiahli celý
kontinent. Výdavky môžu v absolútnych číslach zostúpiť, ale boli
by stále vyššie v pomere k HDP, ak by sa ekonomika prepadla ešte
viac.Takže, poďme sa pozrieť na výdavky v nominálnych hodnotách.
Obrázok 3 : Celkové vládne príjmy a výdavky v
miliardách eur - Európska únia (27 krajín)
-
Zdroj : Eurostat, vládne príjmy, výdavky a hlavné
agregáty.
Obrázok 4 : Celkové vládne výdavky v miliardách eur
-
Zdroj : Eurostat, vládne príjmy, výdavky a hlavné agregáty.
Ako môžeme vidieť, vládne výdavky nikdy neprestali rásť v
Únii ako celku od začiatku finančnej krízy, s výnimkou roku
2011, kedy zostala konštantná (obr. 3). Výdavky vzrástli o 6,3
percenta v posledných troch rokoch, teda v čase, keď "úsporné
politiky" mali byť uplatnené.
Teda, vždy keď ministri financií oznámili škrty v rozpočte, v
skutočnosti nepoukazovali na absolútne zníženie celkových
výdavkov, ale jednoducho na rast výdavkov, ktoré boli nižšie,
ako bolo pôvodne plánované alebo škrty, ktoré boli kompenzované
väčšími výdavkami inde.
Existuje len hŕstka krajín, vrátane Grécka a Portugalska, kde
nominálne výdavky medzi rokmi 2009 a 2012 skutočne klesli. Avšak
malo by sa brať na vedomie, že v nominálnych hodnotách a vo
vzťahu k HDP vlády týchto krajín minuli viac v roku 2012 ako v
roku 2007.
V mnohých krajinách muselo dôjsť k zníženiu deficitov bez
čistého zníženia výdavkov, pretože príjmy z daní vzrástli
rýchlejšie ako výdavky. A to je presne to, čo údaje Eurostatu
ukazujú, s príjmami až 12,9 percenta od roku 2009 až po rok
2012, zdvojnásobenie miery rastu verejných výdavkov (obr. 3).
Vlády si už v takej miere nepožičiavajú, aj keď stále si dosť
požičiavajú a verejný dlh pokračuje v raste. Zdaňujú viac
svojich občanov, aby mohli financovať svoje rastúce výdavky(obr.
5). Tento prípad je aj v krajine ako je Francúzsko, kde "úsporné
opatrenia" boli najsilnejšie kritizované. Francúzsko vedie
svorku a to ako medzi krajinami, kde sa zvýšil podiel výdavkov
najviac, a medzi tými, kde dane sa vyšplhal najostrejšie.
Francúzsko je lídrom medzi krajinami, kde sa zvýšil podiel
výdavkov najviac, ako aj medzi tými, kde dane sa vyšplhali
najdôraznejšie.
Obrázok 5 : Celkové vládne príjmy v miliardách eur
-
Zdroj : Eurostat, vládne príjmy, výdavky a hlavné agregáty.
Záver
Vlády takmer vo všetkých krajinách Európskej únie sú také
veľké, ako boli na začiatku krízy v roku 2007, alebo dokonca
dnes ešte väčšie.
Ak definujeme úsporné opatrenia ako opatrenia prijaté na
zníženie rozpočtových deficitov, potom v tomto zmysle sú úspory
v skutočnosti zodpovedné za krízu. Ak však budeme definovať
presnejšie, teda ako politiky dosahujúce znižovanie veľkosti
vlády, potom tieto politiky nemôžu byť zodpovedné za krízu v
Európe, pretože nikdy neboli uplatnené.
Bohužiaľ, zmätok ohľadom významu úsporných opatrení bráni
lepšie pochopiť situáciu a bráni ďalším relevantným debatám o
príčinách krízy.
Keynesiánci budú samozrejme ľutovať, že v posledných rokoch
nebolo dokonca väčšie zvyšovanie výdavkov, väčšie požičiavanie a
rozšírené deficity, aby sa stimulovala ekonomika. Ale z
perspektívy Rakúšanov, nafúknuté vlády a vyššie dane určite
pomôžu vysvetliť, prečo európske ekonomiky sú stále v depresii
niekoľko rokov po finančnej kríze.
Čo Európa potrebuje sú menšie vlády a to nielen z hľadiska
verejných výdavkov, ale aj z hľadiska deregulácie trhu práce a
ďalších štrukturálnych reforiem na podporu podnikania,
súkromných investícií a vytvárania pracovných miest. Trvalý rast
v Európe bude, keď nakoniec vlády a nie občania či podnikatelia
ponesú bremeno úsporných opatrení.
Finančný trh
* Translation of an Economic Note entitled
Is "austerity" responsible for the crisis in Europe?
(available also in
French, Slovak,
Italian, German,
Spanish, Romanian &
Chinese). |
